Taliansko

Udine

Udine je mesto v severnom Taliansku v regióne Furlansko-Júlske Benátky. Je správnym strediskom rovnomennej provincie a hlavným mestom historického regiónu Furlansko. Žije tu približne 100 000 obyvateľov.

Udine má rozsiahle staré mesto, ktoré pochádza z benátskej doby. Architektúra je v typickom benátskom štýle. Hlavné námestie sa nazýva Piazza Libertá (Námestie Slobody). Nachádza sa tu monumentálna budova radnice z 15. storočia (La Loggia del Lionello), ktorá je postavená v štýle benátskej gotiky. Na druhej strane námestia sa nachádza budova Loggia di San Giovanni, ktorá bola postavená v 16. storočí a jej veža je inšpirovaná vežou z Baziliky svätého Marka v Benátkach. Na veži je orloj, na jej vrchole sú dve postavy udierajúce do zvona.

Vedľa tejto budovy sa nachádza okrúhly pamätník venovaný Starovekému Rímu. Na pamätníku sú výjavy rímskej uniformy. Pamätník bol inšpirovaný starorímskymi víťaznými oblúkmi a stĺpmi, predovšetkým Trajánovým stĺpom v Ríme. Na námestí sú aj dva stĺpy korintského typu a dve sochy Titanov.

Od hlavného námestia vedú schody na kopec, kde stojí hrad (castello). Na mieste dnešného hradu sa našli vykopávky z doby keltskej a rímskej. Podľa legendy mal Attila tábor na tomto mieste. Hrad tu bol založený v 10. storočí, no jeho dnešná podoba pochádza zo 16. storočia. V meste Udine sa nachádza veľa kostolov, veľkých námestí a starých palácov. 

Padova

Padova je mesto v severnom Taliansku na rieke Bacchiglione, v Benátsku. Je hlavným mestom provincie Padova. Leží 30 km západne od Benátok. Má okolo 212 500 obyvateľov.

Najväčšou historickou pamiatkou je Basilica di Sant'Antonio da Padova, v ktorej je pochovaný svätý Anton Padovský. Mohutná stavba bola vybudovaná v 13. a 14. storočí ako pilierová bazilika. Je to fantastická zmiešanina románskych, gotických a byzantských štýlových tvarov s dvoma štíhlymi vežami, špicatou kužeľovou strechou nad krížením a siedmimi polguľovými kupolami, postavenými v roku 1424. Pred kostolom stojí i jazdecká socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello. Je to bronzový pamätník na počesť Erasma da Narni, ktorý bol v rokoch 1438 - 1441 veliteľom Benátskej republiky a ktorého pre neobyčajnú diplomatickú šikovnosť prezývali Gattamelata - Strakatá mačka.

V Padove sa nachádza ešte mnoho ďalších bazilík, kostolov a palácov. Okrem nich je významnou historickou pamiatkou aj múr, ktorým je obohnaná celá Padova. V meste možno nájsť aj viacero múzeí, divadiel a taktiež najväčšie talianske insektárium. 

Bologna

Bologna je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov. Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.

Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.

Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.

V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku. 

Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).

Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike. 

Firenze

Florencia je mesto v centre Toskánska v strednom Taliansku. Leží na rieke Arno a má približne 375 000 obyvateľov. Je hlavným mestom regiónu Toskánsko a krátky čas bolo hlavným mestom Talianskeho kráľovstva. Florencii dlho vládla rodina Medici.

Okrem centra obchodu a financií stredovekej Európy je kolískou renesancie a talianskych klasikov ako sú Dante, Petrarca a Boccaccio. Je známa svojím bohatstvom umenia a architektúry. Z tohto dôvodu je už od 19. storočia prezývaná „talianske Atény“

Dnes možno vo Florencii navštíviť a obdivovať majstrovské kúsky umelcov ako Botticelli, Michelangelo a Leonardo da Vinci v svetovo preslávených múzeách, v nádherných kostoloch, alebo dokonca pri prechádzkach mestom. Dnešná Florencia láka turistov z celého sveta, ktorí tu okrem histórie majú možnosť ochutnať vynikajúcu taliansku kuchyňu a najlepšie talianske vína. Podľa Euromonitor International bola 72. najnavštevovanejším mestom v roku 2009 s 1 685 000 návštevníkmi.

Od roku 1982 je historické centrum Florencie zapísané do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Magazín Forbes mesto zaradil medzi najkrajšie mestá sveta.

Florencia je aj významným medzinárodným módnym[8] a talianskym hospodárskym centrom. V roku 2008 mala 17. najvyšší hospodársky zisk v Taliansku. 

Florenciu založili v roku 59 pred Kr. na pravom brehu rieky Arno rímski vojaci – veteráni Julia Caesara a získala názov Colonia Florentia – Kvitnúca. Sídlo typu vojenského tábora malo obdĺžnikový tvar so štyrmi bránami na každú svetovú stranu. Hradby prechádzali dnešným Piazza del Duomo na severe, Piazza della Signoria na juhu, Via dei Tornabuoni na západe a Via del Proconsolo na východe.

Do roku 150 bolo v meste vybudované fórum (na mieste dnešného Piazza della Repubblica), kapitol, chrám, kúpele, akvadukt a amfiteáter. Ekonomický rozvoj antického mesta bol spojený s blízkosťou cesty Via Cassia vedúcej z Ríma do severného Talianska. Nová kolónia mala spojenie s vtedajšími etruskými mestami a po Arne tiež so Stredozemným morom. Vďaka tomu sa z Florencie stalo v prvých dvoch storočiach významné obchodné stredisko.

V meste sa začali usadzovať obchodníci prichádzajúci z východu, ktorí priniesli do kraja v 3. storočí kresťanstvo. Nová viera sa spočiatku šírila pomaly. Významnejší nástup nastal až po roku 393, kedy sa do Florencie uchýlil sv. Ambróz, vyhnaný z Milána. Ambróz zasvätil roku 393 najstarší kostol na severnom predmestí sv. Vavrinca (San Lorenzo) a ustanovil tu biskupa. To znamená, že sa San Lorenzo stala pôvodnou florentskou katedrálou. Na prelome 4. a 5. storočia vznikol ďalší kostol na ľavom brehu Arna – Santa Felicita (niekedy býva považovaný za najstarší kostol v meste). Po smrti prvého biskupa roku 433 bolo biskupské sídlo prenesené do Baptisteria San Giovanni, ktoré sa potom stalo na dlhé roky florentskou katedrálou.