Prehliadka zámku a jaskyne
Termín zájazdu: 21.02.2026, 04.07.2026 a 17.07.2026
Cena na osobu spiatočného lístka je 39,00 €
Košice: Zraz na parkovisku pred železničnou stanicou o 04:30 hod., odchod o 05:00 hod.
Prešov: Zraz na zastávke MHD oproti železničnej stanici smer Poprad o 05:15 hod., odchod o 05:30 hod.
Poprad: Zraz na zastávke pred Domom kultúry na ulici Štefánikova o 06:15 hod., odchod o 06:30 hod.
Ružomberok:Zraz na zastávke MHD zastávka železničná stanica o 07:15 hod., odchod o 07:30 hod.
Martin: Zraz na parkovisku OD Tesco o 08: 05 hod, odchod o 08:20 hod.
Príchod do Bojníc cca 09:20 hod.
Voľný program: môžete využiť na prehliadku zámku spojený s jaskyňou so sprievodcom. Potom Vás čaká ďalšia zábava v zoologickej záhrade a schladiť sa môžete na kúpalisku Čajka.
Odchod z Bojníc je stanovený na 17:00 hod., zraz pri autobuse 16:30 hod..
V cene je zahrnuté:
• doprava luxusným klimatizovaným autobusom
• zákonné poistenie v znení zákona 170/2018 Z. z.
V cene nie je zahrnuté:
• komplexné cestovné poistenie
• vstupy (viď nižšie)
Prehliadka zámku a jaskyne
Bojnický zámok
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o pravdepodobnej existencii hradu v Bojniciach je z roku 1113 v druhej Zoborskej listine, kde sa spomínajú „bojnickí podhradčania“. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa na mieste staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Hont-Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali v držbe hradu viaceré šľachtické rody – Gilethovci, Jelšavskí, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa však hradu napokon zmocnili Zápoľskí a vlastnili ho až do roku 1527.
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. Bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu. V roku 1645 dostali Pálfiovci Bojnický hrad za 200 000 zlatých do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910).
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 – 1926.
Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Travertínová jaskyňa
Obyvatelia hradu určite dávno vedeli o existencii jaskyne, ktorá im slúžila ako úkryt a zároveň zásobáreň vody. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu. Jaskyňa bola verejnosti sprístupnená prvýkrát v roku 1967.
Zámocký park
Okolo Bojnického zámku je sadený prírodno-krajinársky park. Pôvodne malo ísť o romantický park s rôznymi atrakciami, kvázi zrúcaninami a pod. Ako každý takýto park nekončil múrom, ale sa voľne „rozplýval“ formou alejí do priľahlej krajiny a medzi priľahlé domy.
Prvé dochované záznamy o záhradníkoch na Bojnickom zámku, resp. v parku okolo neho sú z r. 1910. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov. 
Lipa kráľa Mateja
Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov, Ondrej III., teda roku 1301. Lipa vyrástla v prekrásny majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala jej koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom sa verí, že sa rád zdržiaval v Bojniciach, vraj pod ňou usporadúval veľké hostiny a zhromaždenia. O jeho domnelom vzťahu k lipe svedčia aj údajné kráľovské listiny datované vraj „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými bojnickými lipami. Vďaka tomuto sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja.
Krásny strom mali v úcte nielen obyvatelia Bojníc a zámku, ale dokonca aj nepriatelia. Neúprosný čas plynul nad lipou a búrky a vetry poškodili jej najväčšie časti. Začiatkom päťdesiatych rokov pracovníci Múzea v Bojniciach konštatovali, že strom rýchlo chátra. Prvé záznamy o ošetrení lipy pracovníkmi múzea sú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Ginkgo biloba (Ginko dvojlaločné)
Ginko dvojlaločné je opadavým stromovitým dvojdomým nahosemenným stromom pochádzajúcim pravdepodobne z juhovýchodnej Číny. Napriek tomu, že má stredne veľké listy, nepatrí medzi listnaté stromy. Neprináleží síce do užšie chápanej skupiny ihličnanov (trieda Pinopsida), ale spolu s touto triedou je zaraďovaný do širšie chápanej skupiny ihličnatých drevín (podkmeň Pinophytina). V druhohorách bol rozšírený po celej severnej pologuli. Dnes existuje len jeden zástupca rodu Ginkgo.
Do Európy bol zavedený r. 1727. Je to liečivá rastlina, ktorá rozširuje lumen vlásočníc a tým spôsobuje lepšie prekrvenie mozgu, končatín a pod. Strom dorastá do výšky 30 – 40 m. Ginko má silnú regeneračnú schopnosť a dokáže obnoviť rast aj z veľmi hrubých konárov. Je to jediný strom, ktorý vydržal atómové bombardovanie v Nagasaki.
ZOO
Národná zoologická záhrada Bojnice je najstaršou a najnavštevovanejšou zoologickou záhradou na Slovensku. ZOO Bojnice leží v tesnej blízkosti romantického Bojnického zámku.
Patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie. Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 430 druhoch, a preto sa ZOO Bojnice môže popýšiť najväčšou kolekciou zo všetkých slovenských zoo.
Vďaka špeciálnym programom, ktoré bojnická ZOO ponúka, môžete na jeden okúsiť, aké je to byť ošetrovateľom, záhradníkom či kuchárom v ZOO. Prostredníctvom komentovanej prehliadky poodhalíte tajomstvá zo života zvierat alebo sa dokonca môžete ocitnúť aj v zázemí ZOO, kde sa bežný návštevník nedostane.
V predajni suvenírov si na pamiatku si môžete zakúpiť darčekové, spomienkové a propagačné predmety s tematikou bojnickej ZOO.
Bojnická zoologická záhrada je otvorená denne počas celého roka.
Mapa areálu ZOO Bojnice
Cenník ZOO Bojnice
Orientačné ceny pre vstup do ZOO:
Termálne kúpalisko Čajka Bojnice
Termálne kúpalisko Čajka ponúka priestor na oddych i relax. Zabavia sa tu aj deti, na ktoré tu čakajú rôzne detské atrakcie. Starší návštevníci sa určite zabavia na volejbalovom ihrisku či v termálnych bazénoch.
Termálne kúpalisko Čajka je situované v nádhernom prostredí medzi bojnickými kúpeľmi a zámkom. Voda termálneho kúpaliska Čajka je prírodná liečivá, hydrogén-uhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická termálna voda.
Táto minerálna voda má blahodárne účinky na funkčnosť tkanív a ich zásobovanie kyslíkom, pozitívne účinkuje na vegetatívny nervový systém, zlepšuje látkovú výmenu a imunologické reakcie v bunkách. Zdrojom termálnej vody je neďaleký 36 °C termálny prameň.
Bazény a vodné atrakcie : Kúpalisko Čajka disponuje viacerými kúpaliskovými atrakciami.
Termálne bazény : Návštevníkom kúpaliska sú k dispozícií tri termálne bazény s teplotami až 33 °C.
Tobogany: V areáli si možno spestriť kúpanie jazdou na 2 toboganoch.
Atrakcie pre deti a rodiny : Samozrejme kúpalisku nechýbajú atrakcie pre rodiny s deťmi. Deti sa môžu dosýta pozabávať na nasledovných atrakciách:
- vodná kĺzačka;
- detské pieskovisko;
- detská nafukovacia skákačka;
- hojdačky.
Služby : Pre návštevníkov je dostupné zapožičanie: slnečníkov; lehátok.
Stravovanie : K dispozícii máte bufety s rýchlym občerstvením.
Športoviská : Návštevníci môžu využiť nasledovné športoviská: volejbalové ihriská; futbal; obrí šach.
Orientačný cenník vstupy Termálne kúpalisko Čajka Bojnice
UPOZORNENIE
- Počas cesty a pobytu je nutné dodržiavať všetky bezpečnostné a hygienické opatrenia nariadené vládnymi autoritami v danej krajine.
- Minimálny počet účastníkov na realizáciu autobusového zájazdu do cieľovej destinácie je 20 osôb.
- CK INTERBUS - SK s.r.o. si vyhradzuje právo na zrušenie alebo zmenu zájazdu v prípade nenaplnenia minimálneho počtu cestujúcich.
- V prípade zrušenia zájazdu informuje dopravca o vzniknutej situácii čo najskôr, a v každom prípade najneskôr 3 dni pred plánovaným odchodom zájazdu.
Lokality
Bojnický zámok
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o pravdepodobnej existencii hradu v Bojniciach je z roku 1113 v druhej Zoborskej listine, kde sa spomínajú „bojnickí podhradčania“. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa na mieste staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Hont-Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedali v držbe hradu viaceré šľachtické rody – Gilethovci, Jelšavskí, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa však hradu napokon zmocnili Zápoľskí a vlastnili ho až do roku 1527.
V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.
Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. Bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu. V roku 1645 dostali Pálfiovci Bojnický hrad za 200 000 zlatých do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ – gróf Ján Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910).
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálfiho a československým štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálfiho sa uskutočnili v rokoch 1924 – 1926.
Od roku 1950 je v zámku definitívne umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Travertínová jaskyňa
Obyvatelia hradu určite dávno vedeli o existencii jaskyne, ktorá im slúžila ako úkryt a zároveň zásobáreň vody. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu. Jaskyňa bola verejnosti sprístupnená prvýkrát v roku 1967.
Zámocký park
Okolo Bojnického zámku je sadený prírodno-krajinársky park. Pôvodne malo ísť o romantický park s rôznymi atrakciami, kvázi zrúcaninami a pod. Ako každý takýto park nekončil múrom, ale sa voľne „rozplýval“ formou alejí do priľahlej krajiny a medzi priľahlé domy.
Prvé dochované záznamy o záhradníkoch na Bojnickom zámku, resp. v parku okolo neho sú z r. 1910. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov.
Lipa kráľa Mateja
Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov, Ondrej III., teda roku 1301. Lipa vyrástla v prekrásny majestátny strom. V čase svojho vrcholu mala jej koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov. Kráľ Matej Korvín (1458 – 1490), o ktorom sa verí, že sa rád zdržiaval v Bojniciach, vraj pod ňou usporadúval veľké hostiny a zhromaždenia. O jeho domnelom vzťahu k lipe svedčia aj údajné kráľovské listiny datované vraj „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými bojnickými lipami. Vďaka tomuto sa stala známou ako Lipa kráľa Mateja.
Krásny strom mali v úcte nielen obyvatelia Bojníc a zámku, ale dokonca aj nepriatelia. Neúprosný čas plynul nad lipou a búrky a vetry poškodili jej najväčšie časti. Začiatkom päťdesiatych rokov pracovníci Múzea v Bojniciach konštatovali, že strom rýchlo chátra. Prvé záznamy o ošetrení lipy pracovníkmi múzea sú z roku 1952. Roku 1969 bola lipa štátnou ochranou prírody vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Ginkgo biloba (Ginko dvojlaločné)
Ginko dvojlaločné je opadavým stromovitým dvojdomým nahosemenným stromom pochádzajúcim pravdepodobne z juhovýchodnej Číny. Napriek tomu, že má stredne veľké listy, nepatrí medzi listnaté stromy. Neprináleží síce do užšie chápanej skupiny ihličnanov (trieda Pinopsida), ale spolu s touto triedou je zaraďovaný do širšie chápanej skupiny ihličnatých drevín (podkmeň Pinophytina). V druhohorách bol rozšírený po celej severnej pologuli. Dnes existuje len jeden zástupca rodu Ginkgo.
Do Európy bol zavedený r. 1727. Je to liečivá rastlina, ktorá rozširuje lumen vlásočníc a tým spôsobuje lepšie prekrvenie mozgu, končatín a pod. Strom dorastá do výšky 30 – 40 m. Ginko má silnú regeneračnú schopnosť a dokáže obnoviť rast aj z veľmi hrubých konárov. Je to jediný strom, ktorý vydržal atómové bombardovanie v Nagasaki.
ZOO
Národná zoologická záhrada Bojnice je najstaršou a najnavštevovanejšou zoologickou záhradou na Slovensku. ZOO Bojnice leží v tesnej blízkosti romantického Bojnického zámku.
Patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie. Národná zoo Bojnice prezentuje jedinečnú kolekciu zvierat z celého sveta vo viac ako 430 druhoch, a preto sa ZOO Bojnice môže popýšiť najväčšou kolekciou zo všetkých slovenských zoo.
Vďaka špeciálnym programom, ktoré bojnická ZOO ponúka, môžete na jeden okúsiť, aké je to byť ošetrovateľom, záhradníkom či kuchárom v ZOO. Prostredníctvom komentovanej prehliadky poodhalíte tajomstvá zo života zvierat alebo sa dokonca môžete ocitnúť aj v zázemí ZOO, kde sa bežný návštevník nedostane.
V predajni suvenírov si na pamiatku si môžete zakúpiť darčekové, spomienkové a propagačné predmety s tematikou bojnickej ZOO.
Bojnická zoologická záhrada je otvorená denne počas celého roka.
Mapa areálu ZOO Bojnice
Cenník ZOO Bojnice
Orientačné ceny pre vstup do ZOO:
Termálne kúpalisko Čajka Bojnice
Termálne kúpalisko Čajka ponúka priestor na oddych i relax. Zabavia sa tu aj deti, na ktoré tu čakajú rôzne detské atrakcie. Starší návštevníci sa určite zabavia na volejbalovom ihrisku či v termálnych bazénoch.
Termálne kúpalisko Čajka je situované v nádhernom prostredí medzi bojnickými kúpeľmi a zámkom. Voda termálneho kúpaliska Čajka je prírodná liečivá, hydrogén-uhličitanovo-síranová, vápnikovo-horčíková hypotonická termálna voda.
Táto minerálna voda má blahodárne účinky na funkčnosť tkanív a ich zásobovanie kyslíkom, pozitívne účinkuje na vegetatívny nervový systém, zlepšuje látkovú výmenu a imunologické reakcie v bunkách. Zdrojom termálnej vody je neďaleký 36 °C termálny prameň.
Bazény a vodné atrakcie : Kúpalisko Čajka disponuje viacerými kúpaliskovými atrakciami.
Termálne bazény : Návštevníkom kúpaliska sú k dispozícií tri termálne bazény s teplotami až 33 °C.
Tobogany: V areáli si možno spestriť kúpanie jazdou na 2 toboganoch.
Atrakcie pre deti a rodiny : Samozrejme kúpalisku nechýbajú atrakcie pre rodiny s deťmi. Deti sa môžu dosýta pozabávať na nasledovných atrakciách:
- vodná kĺzačka;
- detské pieskovisko;
- detská nafukovacia skákačka;
- hojdačky.
Služby : Pre návštevníkov je dostupné zapožičanie: slnečníkov; lehátok.
Stravovanie : K dispozícii máte bufety s rýchlym občerstvením.
Športoviská : Návštevníci môžu využiť nasledovné športoviská: volejbalové ihriská; futbal; obrí šach.
Orientačný cenník vstupy Termálne kúpalisko Čajka Bojnice
UPOZORNENIE
- Počas cesty a pobytu je nutné dodržiavať všetky bezpečnostné a hygienické opatrenia nariadené vládnymi autoritami v danej krajine.
- Minimálny počet účastníkov na realizáciu autobusového zájazdu do cieľovej destinácie je 20 osôb.
- CK INTERBUS - SK s.r.o. si vyhradzuje právo na zrušenie alebo zmenu zájazdu v prípade nenaplnenia minimálneho počtu cestujúcich.
- V prípade zrušenia zájazdu informuje dopravca o vzniknutej situácii čo najskôr, a v každom prípade najneskôr 3 dni pred plánovaným odchodom zájazdu.
Fotogaléria
